sobota 2. júla 2016

RECENZIA: Penelope Douglasová - Nádych

Žáner: NA
Séria: Fall Away
Diel: #1
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 328
Väzba: Pevná väzba s preobalom
Originálny názov: Bully

Anotácia:
Tate a Jared majú k sebe blízko už od detstva, ale ich kamarátsky vzťah sa jedného leta zmení na peklo. Jared začne byť na Tate hrubý, v škole ju ohovára a šíri o nej samé klamstvá. Akoby sa jej za niečo mstil... Tate neskôr využije príležitosť a odchádza na rok do Paríža na študijný pobyt. Do USA sa vracia už ako mladá a krásna zrelá žena. V meste snov totiž zakúsila, čo je to osobná sloboda. Už nechce žiť minulosťou, nechce sa pred všetkými skrývať ako kedysi a mieni sa Jaredovi postaviť zoči-voči. Ale aj Jared sa zmenil...žeby mu bolo smutno za Tate? A vôbec, oplatí sa ešte zabojovať za toho druhého?
 

Každá žena má slabosť na romantické príbehy, no a najlepšie sa čítajú cez leto či prázdniny. Nádych je dobrá voľba, no zároveň je to jedna z tých kníh, na ktorú sa ťažko utvára názor. Ani keď s odstupom času píšem túto recenziu, tak neviem, čo si o knihe vlastne myslím. Preto sa ospravedlňujem, ak moja recenzia bude miestami mätúca. 

Na začiatok mi nedá nevyjadriť sa k názvu knihy, ten v originálnom znení znie Bully, čo v preklade znamená tyran. Nerozumiem prečo teda máme v slovenčine Nádych. V podstate je to maličkosť, no niekedy ma neprestáva udivovať slovenský preklad. A myslím si, že ten pôvodný názov by bol vhodnejší. 
Keďže však o prekladoch toho veľa neviem, tak nejdem strkať nos tam, kde nemám.
   Ako som sa už zmienila, neviem si na knihu vytvoriť ucelený názor. Páčila sa mi, no nepadala som z nej na zadok. Zároveň sa mi aj nepáčila, no čítala som aj horšie. Povedala by som teda, že asi priemerná stredná cesta

Mladé dievča šikanované svojím bývalým najlepším priateľom. Zaujímavý námet, ktorý nie je až také veľké klišé. Príbeh k nemu ale v závere speje. 
   Autorka sa zamerala na niečo, čo je na stredných školách prítomné vždy. Psychické či až fyzické šikanovanie. Myslím si, že sa však na spomínanú tému až príliš upla a ku koncu si nevedela s ňou už tak dobre poradiť. Prehodila totižto výhybku a príbeh nabral úplne iný smer, než akým sa dovtedy vyvíjal. A tam už sa to klišé začína objavovať takmer všade. 
Na môj vkus sa to autorka taktiež snažila až príliš zdramatizovať. Boli veci, ktoré boli nadmieru zveličené a ktoré vo svojej podstate až také kruté či hrozné neboli. 
   Druhým dôležitým motívom príbehu bolo priateľstvo. Z jeho hľadiska považujem príbeh za dobre zvládnutý. Práve priateľstvo neurobilo z príbehu až tak naivný príbeh. Taktiež dôvera je niečo, čo sa ťažko získava a to autorka popísala prostredníctvom Tate výborne. Musím sa priznať, že mi spočiatku veľakrát napadlo odložiť knihu a viac po nej nesiahnuť. Mala som nervy na Jareda, no na druhú stranu ma zvedavosť nútila čítať ďalej a zistiť, čo je za tým všetkým ukryté. 


Príbeh sa zameriava predovšetkým na Tate a Jareda. Čitateľ má k dispozícii iba pohľad Tate a to miestami bolo o nervy. Nie však preto, že by bola hroznou hlavnou postavou, ale pretože som nerozumela Jaredovým pohnútkam. Tate som si obľúbila a najmä sa mi páčila jej bojovná stránka. Naproti tomu Jared bol naozaj zlý, žiadny knižný badboy, ktorého by ste si zamilovali. Bolo mi jasné, že na to má dôvod, no nemyslím si, že ho ospravedlňoval a už vôbec si nemyslím, že mal oprávnenie ničiť Tate život, aj napriek tomu čo zažil. Autorka vlastne vypracovala dvoch Jaredov: jeden zlý, jeden dobrý. Doteraz neviem, či som ho vlastne mala alebo nemala rada. Okrem toho autorka už od začiatku Jareda stavala tak, aby sme sa do neho zamilovali, čo mi prišlo šialené, keďže to bol odporný chlap. Stále podsúvala náznaky, ktoré autorky využívajú na to, aby sme si postavu obľúbili (úškrny, mierna arogancia, rýpanie...), no v tomto prípade som bola voči tomu imúnna. Nedokázala som sa preniesť cez to, ako koná. 
Aj napriek tomu, že to pre mňa bola značne negatívna postava, tak nebol odfláknutý. To nebola ani Tate. Autorka si dala na postavách záležať. Sám čitateľ vidí, že sa určitým spôsobom vyvíjajú. No na druhú stranu som si ale položila otázku, či tie postavy neboli také už od začiatku a či sa len nezačali prejavovať. 

Nádych si u mňa vyslúžil 3,7/5 pierok. Čítanie ide naozaj rýchlo, je to skoro oddychovka, až na nervy drásajúceho Jareda. Celý príbeh by bolo možné považovať za milý, keby niet toho, čo Jared vyvádza.


HODNOTENIE: 3,7/5
Smiley

1 komentár:

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)