RECENZIA: Erika Johansen - Invázia do Tearlingu

Žáner: fantasy
Séria: The Queen of the Tearling

Diel: #2

Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 496

Väzba: Paperback
Originálny názov: The Invasion of the Tearling

Anotácia:

Kelseu Glynnovú, mladú kráľovnú Tearlingu, čaká výzva, akej dosiaľ nečelila. Zastavením zásielok otrokov do Mortmesnu nahnevala Červenú kráľovnú – brutálnu vládkyňu, ktorej moc pramení z čiernej mágie. Tá teraz posiela do Tearlingu armádu, aby ho pripravila úplne o všetko. Inváziu už nič zastaví.
Ako sa mortská armáda blíži k hlavnému mestu, Kelsea nadobúda tajomnú moc. Dokáže sa spojiť s obdobím pred Prechodom a zisťuje, že sa musí spoľahnúť na čudného, možno aj nebezpečného spojenca – ženu menom Lily, ktorá žila pred mnohými rokmi. Osud Tearlingu aj Kelseinej duše závisí práve od Lily, Kelsea však možno nebude mať dosť času, aby si to overila.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectvu Ikar.

Odo dňa keď sa mi do rúk dostala Kráľovná Tearlingu ubehlo veľa času, presnejšie tomu bude rok. Invázie som sa nevedela dočkať, pretože už prvý diel vo mne vyvolal veľké nadšenie, ktoré som nevedela krotiť. Kniha, ktorá spočiatku nebola ani len v okruhu mojich záujmov sa stala jednou z mojich srdcoviek. 

Na Inváziu do Tearlingu som čakala rok. Môžem povedať, že to za to čakanie stálo. Tak poďme pekne od začiatku. 

Ako som spomínala už v recenzii na prvý diel, autorka ma zaujala svojim štýlom písania. Aj keď mi na niektorých miestach prekážali tony nezáživného opisu, tak si to dokázala napraviť výstavbou dialógov medzi postavami. Tieto dialógy majú svoje presné miesto – nie sú to nútené konverzácie, ktoré majú len vyplniť prázdny priestor. Vo viacerých knihách sa postavy spoznávajú hlavne prostredníctvom ich myšlienok, no v Invázii do Tearlingu tomu dopomáhali aj práve spomínané dialógy.

Dej je opäť vystavaný z niekoľkých rôznych uhľov pohľadu. Čitateľ sa zúčastní života viacerých postáv, ktoré sú v strede diania a dokáže si vďaka nim lepšie poskladať kúsky skladačky. Priznám sa, občas som bola zmätená. Dôvodom bolo, že som si už nepamätala detaily z prvej časti a tie na začiatku boli dôležité. Hlavne udalosti zo záveru.

Autorka pre čitateľa pripravila akoby dve dejové línie. V jednej ste vo svete Kelsei a v druhom ste vo svete ženy, ktorá žila v období tesne pred Prechodom – teda pred veľkou zmenou. Keď som čítala prvú kapitolu ženy pred Prechodom, tak som veľmi nerozumela o čo ide. Absolútne mi to dejovo nesedelo ku Kelsei a k jej kráľovstvu. Ale ako sa hovorí: „Trpezlivosť ruže prináša.“ Čím som bola bližšie k záveru, tým lepšie som pochopila prepojenie Lily a Kelsei. Autorke pripisujem veľký bod k dobru. Jej prepojenie bolo šikovne premyslené, oživujúce a prinieslo niečo nové. O Prechode sa čitateľ konečne dozvie viac informácií. V Kráľovne Tearlingu sa táto dôležitá udalosť spomínala veľmi okrajovo, aj napriek tomu že bola podstatou celého príbehu. Tu sa to už rozbehlo naplno. Prechod nebol podaný všeobecne, ale cez postavu, čo čitateľ dokáže oceniť oveľa viac. 

Keď už som pri tých postavách, tak musím povedať, že Erika Johansen sa rozhodla svoju hlavnú hrdinku od iných poriadne odlíšiť. Kelsea sa odkláňa od zaužívaného stereotypu. Páči sa mi na nej, že nie je dokonalá. Autorka ju nepopisuje ako najväčšiu krásavicu široko ďaleko, ani jej nedáva najlepšie vlastnosti, aké človek môže mať. Ku každému sa správa tak, ako si daná osoba zaslúži a nesnaží sa v každom hľadať iba to dobré. K tomu je ešte aj chytrá. Čistý prípad realistky – to je to, čo ju v mojich očiach pozdvihlo na vysokú úroveň. Z hľadiska hodnotenia prvého dielu, Kelsea prešla a aj stále prechádza zmenami. Snaží sa zžiť s pozíciou kráľovnej, od ktorej závisí osud Tearlingu. Je to všetko len v jej rukách a jej drahokamoch. Vplyv drahokamov predstavuje dôležitý element pre celý príbeh.

Pri postavách ma sklamalo, že niektoré boli vyšachované na úplný okraj. Celý ten čas som sa tešila na prešibaného Fantóma, no nedočkala som sa ho. V podstate sa tam objavil asi len na jednej strane a potom už upadol do zabudnutia. Pýtam sa prečo? Veď tá postava v sebe nesie toľko potenciálu.
Aspoň Pen a Palcát sa udržali. O nich som sa dozvedela tiež niečo nové a Palcáta som si obľúbila ešte viac vďaka jeho názorom a vďaka tomu, ako hodnotí situácie, ktoré nastanú.

Aj v príbehu sa čitateľ posunie. Pochopí minulosť, pochopí prítomnosť a snaží sa predpovedať budúcnosť. Už to nie je len o malých drobných problémoch vládnutia, ale nastupujú tie najvážnejšie. Záver ma milo prekvapil, škoda že na posledný diel treba opäť čakať.
Či Tearling vydrží alebo skončí pochovaný v prachu sa zjavne dozvieme v poslednej časti trilógie. Už sa neviem dočkať.

HODNOTENIE: 5/5

Smiley