Vydavateľstvo: MarenčinPT
Počet strán: 256
Väzba: paperback
Jesika je zanietená študentka literatúry. Ako každé dievča, aj ona rieši bežné problémy, ktoré jej prináša život. Má komplikovaný vzťah s mamou. Tá v päťdesiatke prežíva druhú pubertu. Východisko z krízy hľadajú na spoločnej dovolenke v Egypte.
Chyť si svoje šťastie som mala na poličke odložené už od leta minulého roku, avšak až teraz sa mi k nej podarilo dopracovať. Farebná, letne pôsobiaca obálka ukrýva zdanlivo obyčajný príbeh mladej študentky, no keď sa začítate, objavíte toho viac.
Na slovenské pomery nezvyčajné meno pre dievča. Jesika sa od dievčat neodlišuje iba jej menom. Narozdiel od svojich rovesníčok sa aktívne venuje bojovému umeniu. Vždy ju fascinovalo a prostredníctvom boja ventiluje nahromadený stres a napätie. Nemyslite si však, že tejto dievčine chýba jemná stránka. Podobne ako ja a podobne ako kopu iných ľudí, aj ona miluje knihy. Študuje literatúru, no a po večeroch jej v posteli robia spoločnosť práve ony.
Prvé stránky vám načrtnú život Jesiky. Najprv sa dozviete tie najnegatívnejšie stránky jej života, teda, že matka sa snaží hrať na jej sestru, že sa správa ako fiflena a koniec koncov, že ich spoločný vzťah stojí za nič. Do deja postupom času pribúdajú nové postavy. Síce im chýba podrobnejšia charakteristika, no aj napriek tomu sa vám nebudú zamieňať a určite si ich budete vedieť zaradiť. Rozhovory medzi postavami pôsobili nenúteno, čo sa mi veľmi páčilo. Dialógy neboli kostrbaté, neboli nudné a hlavne mali v sebe aj myšlienky.
Keďže písmená v knihe nie sú najmenšie, čítanie ubieha rýchlo. Čítanie však neubieha rýchlo len kvôli väčším písmenám. Mňa osobne príbeh pohltil kvôli jeho reálnosti. Tiež aj kvôli Jesika, s ktorou som mala veľa spoločného a ktorá mi bola sympatická. Niekedy si síce odporovala, lebo jedno povedala a druhé vykonala, ale to sa dalo prekusnúť.
Už v úvode dáva autorka čitateľovi najavo, že si nemá vytvárať predstavy o ďalšom vývoji knihy. Načrtáva akúsi záhadu, ku ktorej sa čitateľ musí dopracovať a ktorá ho núti prevracať stránky zvedavosťou. Od tohto momentu som mala tendenciu cítiť nedôveru voči každej postave. Očakávala som zrady, falošnosti, nejakú tragédiu a podobne.
Ivana
Klein jednoducho nechcela, aby sa jej kniha niesla v jednej rovine a
urobila dobre.
Za
poskynutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu MarenčinPT.
HODNOTENIE: 5/5
Smiley
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)